Približne 15 miliónov rokov starú sopečnú horninu v Sámsonháza ťažili pre jej dobrú štiepateľnosť, vysokú pevnosť povrchu a dobrý prístup už v stredoveku.
Andezit v deväťnástom storočí používali na výstavbu ciest. Podľa starej banskej mapy tu v roku 1900 vyťažili 200 m3/rok andezitu, v roku 1970 (doba pred uzatvorením lomu) kolísal objem medzi 2 200-11 800 m3/rok.
V lome neprevádzkovali drvič, pretože sa hornina pre vysokú rozpukanosť rozpadla sama. Lom sa stal známou geologickou lokalitou pre výraznú vrstevnatosť andezitových úlomkov, lávových výlevov a nadložných plytkovodných vápencov. Vrstvy sú uklonené v uhle 20-25 stupňov k juhovýchodu. Pôvodná vulkanická štruktúra sa podobala k dnešnej činnej sopke na Stromboli.
V kameňolome je umiestnených 6 informačných panelov, ktoré predstavujú charakter bývalej sopečnej činnosti.
