Belinské skaly

3

Na Belinských skalách sa prejavuje pôsobivé zvetrávanie bazaltu so stĺpovitou a doskovitou odlučnosťou a so svahovými pohybmi. Jednotlivé stĺpy sa gravitačne zosúvajú na svahu a vytvárajú tzv. kamenné mesto v počiatočnom štádiu vývoja. Nachádzajú sa tu aj početné mikroformy reliéfu s unikátne vystupujúcimi bazaltovými doskami. Prejavuje sa tu aj drobný guľôčkovitý rozpad bazaltu následkom slnečnej aktivity, tzv. sonnenbrand. Guľôčkovitý rozpad na vertikálnej odlučnej ploche jedného z odsunutých stĺpov viedol k vzniku malej Belinskej jaskyne. Lokalita je ukážkovým príkladom zvetrávania okrajových častí lávových prúdov. Lokalita je mimoriadne reprezentatívna z geologického i geomorfologického hľadiska, preto bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Bazalt belinského prúdu je sivý až tmavosivý, s výrastlicami olivínu, augitu, nefelínu a amfibolu. V minulosti L. Jugovics (1941) z neho opísal aj kryštály aragonitu.

Samotné skalné stĺpy (vrátane tzv. Dračieho zuba) nie sú prístupné verejnosti. Lokalita PP je prístupná len po vyznačenej žltej turistickej trase Fiľakovo – Belina - Šurice. Do budúcna sa pripravuje vyznačenie náučného chodníka v tesnej blízkosti skalných stĺpov.

Stupeň ochrany: Belinské skaly, prírodná pamiatka (stupeň ochrany 5).

Kapcsolódó