Andezitový kameňolom

4

V oblasti Šiatorskej Bukovinky sú známe tri andezitové telesá. Ich petrografické zloženie je takmer rovnaké, ide o porfyrický pyroxenicko-amfibolický andezit s granátom a biotitom. Ide o lakolity šiatorského intruzívneho komplexu. Granáty často vystupujú nápadne v hornine. Predmetný kameňolom bol založený v telese s rozmermi 600 x 80 m je na juhovýchodnom úpätí kóty 445 (Tri chotáre). Vo vrchnej časti telesa je vyvinutá vertikálna stĺpcovitá odlučnosť andezitu, ktorá zodpovedá forme ložného typu telesa (Konečný a Lexa in Vass a kol. 1992). Andezit obsahuje uzavreniny, tzv. xenolity, ktoré boli vystupujúcou magmou vytrhnuté z veporického podložia terciérnych sedimentov Cerovej vrchoviny (Hovorka a Lukáčik 1972). Sú jediným dokladom o výskyte paleozoických hornín v hĺbke. V pravej hornej časti lomu sú zachované jemnozrnné pieskovce až prachovce, ktoré boli kontaktne tepelne premenené vystupujúcou andezitovou magmou. Sú preto oveľa tvrdšie ako iné pieskovce a prachovce Cerovej vrchoviny. Prekryštalizované uzavreniny okolitých hornín sa vyskytujú aj v blízkosti okrajov andezitových telies. Po intrúzii došlo k hydrotermálnej činnosti, následkom ktorej vznikli početné hydrotermálne minerály najmä v puklinách andezitového telesa, ako pyrit, magnetit, kalcit, aragonit, dolomit, kremeň a zeolity (chabazit, dezmín, heulandit, laumontit, epistilbit - Erdélyi 1942). Lom založili v roku 1867, patrí teda k najstarším lomom na území Cerovej vrchoviny.

V súčasnosti je areál kameňolomu uzatvorený súkromným majiteľom, ktorý si v ťažobnej jame založil rybník pre komerčné účely. Do kameňolomu vedie prístupová cesta.

Stupeň ochrany: Územie CHKO Cerová vrchovina (stupeň ochrany 2)

Kapcsolódó