Cesta: Parkovisko – jazierka – Bukovinský potok – Kamenný vodopád Šomoška – hrad Šomoška
Dĺžka: 1,8 km / prevýšenie: 125m / trvanie: 0:40 min. / náročnosť: ľahká / zelená turistická značka
Hrad ŠomoškaN48°10.285' E19°51.411'
Na slovensko-maďarskej štátnej hranici, na sopečnom brale stojí zrúcanina hradu Šomoška. Hrad postavili Kačičovci koncom 13., respektíve začiatkom 14. storočia z bazaltových stĺpov. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka. Po rozpade jeho dŕžav Šomošku prevzal Tomáš Széchenyi. V roku 1461 prešiel kráľovskou donáciou na rodinu Országhovcov a Losonczyovcov. V roku 1573 Šomošku obsadili Turci pod vedením fiľakovského bega Aliho a v ich rukách bol do roku 1596. Koncom 16. stor. hrad a panstvo získal Žigmund Forgách. V roku 1618 hrad na príkaz krajinského snemu opevnili. Po porážke Rákócziho povstania, ktorého vojská Šomošku v roku 1703 dobyli, ju cisárske vojsko zbúralo. Podoba pôvodného hradu nie je jasná, asi ju tvorila malá bezvežová dispozícia približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v stredoveku sa rozrástol o gotický palác na východe a vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol hrad rozšírený o dve delové bašty, barbakan a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými článkami. Najmladším doplnkom je asi vymurovaný polygonálny bastión. V druhej polovici minulého storočia začali hrad reštaurovať, a dnes upúta najmä obnovenou baštou. Hrad je prístupný po celý rok, pričom vstupenky sa predávajú od apríla do októbra.
Kamenný vodopád Šomoška 48,171915 19,857511
Jeden z najzaujímavejších anorganických útvarov Cerovej vrchoviny je Kamenný vodopád. Tento 9 m vysoký bazaltový útvar s päť až šesťbokou stĺpovitou odlučnosťou je mierne ohnutý, akoby tiekol. V takejto ohnutej forme patrí k európskym unikátom. Bol odkrytý v 14. storočí pri stavbe hradu, kedy z neho získavali materiál. Sopka na Šomoške je jednou z viacerých malých erupčných centier, ktoré sa pred 4 mil. rokov vytvorili na hlbokých zlomoch zemskej kôry, vzniknutých následkom stenčenia zemskej kôry v tylovej časti Západných Karpát.
