V záreze poľnej cesty vedúcej od juhovýchodného okraja Čakanoviec je sledovateľný morský a kontinentálny vývoj spodného miocénu Cerovej vrchoviny. V spodnej časti profilu, v opustenej pieskovni s prírodne modelovanými stenami vystupujú rozpadavé pieskovce tachtianskych vrstiev. V ich nadloží, v záreze poľnej cesty sú odkryté jalovské vrstvy s nápadným šikmým zvrstvením. Do nadložia prechádzajú do sivých prachovcov čakanovských vrstiev. Lokalita je ich stratotypom. Majú šlírový rozpad a obsahujú aj početnú faunu tenkostenných lastúrnikov, ktoré poukazujú na hlbokovodnejšie podmienky sedimentácie, pred piesčitými barmi a pod úrovňou dosahu účinkov prílivu a odlivu: Lutraria sanna maxima, L. sanna major, Isocardia subtransversa major a Thracia dollfusi (Ondrejičková 1972). Vyššie sa nachádza opustená štrkovňa, v ktorej sú odkryté riečne štrky a piesky bukovinského súvrstvia. Reprezentujú korytové a nivné fácie spodnomiocénnych riek. Vyššie na svahu miestami vystupujú zelenkasté, fialové a červenkasté íly jazernej fácie bukovinského súvrstvia. V malom opustenom lome na západnom svahu kopca Kővágó sú odkryté svetlosivé ryodacitové tufy bukovinského súvrstvia a nad nimi 60 cm hrubý sloj hnedého uhlia. Profil uzatvárajú žltosivé piesky pôtorských vrstiev šalgotarjánskeho súvrstvia, ktoré sú zachované v nadloží hnedouholného sloja. Neďaleko od lomu sa nachádzajú pozostatky štôlne Ibolya na ťažbu hnedého uhlia.
Lokalita je prístupná poľnou cestou z Čakanoviec. Počiatočné časti profilu (dolná pieskovňa, zárez cesty, štrkovňa) sú dobre odkryté, avšak okolie štôlne Iboľa je značne zarastené, ťažko prístupné.
Stupeň ochrany: Prírodná pamiatka (stupeň ochrany 4)
