Ragáč (troskový kužeľ s lávovým prúdom): patrí medzi najvýznamnejšie a najreprezentatívnejšie príklady vulkanizmu v Cerovej vrchovine s celým radom dobre zachovaných vulkanických foriem. Vrchol kóty 470 m tvorí troskový kužeľ so spečenými bombami, troskami a útržkami lávy. Miestami sú prevrstvené s pórovitou lávou s južným úklonom vrstiev. Bomby a útržky sú taktiež pórovité, čo svedčí o silnej preplynenosti lávy a o explozívnom charaktere vulkanizmu, čo konštatoval už aj L. Jugovics (1944). Podopierajú to aj vulkanicko-exhalačné komíny a jaskyne, zachované pod vrcholom. Do aglomerátov vniklo niekoľko bazaltových žíl (dajk). Vďaka ich odolnosti sú viacmenej vypreparované. Výrazne vystupujúca bazaltová dajka (alebo až nek) tvorí druhý vrchol kopca, ďalšia so šírkou 1-2 m je na severozápadnom svahu s výraznou doskovitou odlučnosťou. Vystupuje až 17 m nad okolitým terénom. Z ragáčskej sopky smerom na juh vytiekol 3 km dlhý lávový prúd. Výlev lávy sa odohral v dvoch prúdoch nad sebou, medzi ktorými je okolo 10-15 metrový skok. Na základe zvyšku starších spečených bômb na okraji ragáčskeho kameňolomu sa dá predpokladať, že prúd obtiekol starší tufový prstencový val maarového krátera Békástó, čiastočne možno aj val vlastného krátera ragáčskej sopky (Gaál 1999, ale Konečný a kol. 2004 pôvodný kráter predpokladá severne od súčasného vrcholu). Lávový prúd prevažne s doskovitou odlučnosťou je odkrytý vo viacerých kameňolomoch. Rádiometrický vek bazaltu z lávového prúdu je 1,39 ± 0,19 mil. rokov (Balogh, Mihaliková a Vass 1981).
Cez lokalitu vedie turistický chodník Hajnáčka - Hodejov, zelená turistická značka. Pri vstupe na územie NPR je umiestnená informačná tabuľa.
Stupeň ochrany: Národná prírodná pamiatka (stupeň ochrany 5). Súčasť EVÚ Cerová vrchovina-lesné biotopy