Šomoška

5

Šomoška (Somoskő; vulkanický nek): predstavuje najznámejší bazaltový odkryv medzi obcami Šiatorská Bukovinka a Somoskőújfalu v Maďarsku, opísaný už Ch. A. Zipserom (1817) a F. S. Beudantom (1822). V súčasnosti sa interpretuje ako vulkanický nek s prechodom do prúdu v rámci maarového krátera vyplneného bazaltovou lávou (Gaál 1993, Konečný a kol. 2004). Nek s priemerom okolo 160 m mal asymetrický tvar, pretože jeho západná strana bola takmer zvislá, čo prezrádzajú takmer vodorovne alebo mierne uložené bazaltové stĺpy pod uhlom do 20° pod hradom pri maďarskej hranici. Naproti tomu sú stĺpy v známom umelom odkryve „čadičového vodopádu“ (Klinda 1976) na východnej strane hradného vrchu uložené v sklone okolo 60-80°, ktoré svedčia o miernom sklone vnútorného svahu krátera. Na severovýchodnom svahu kopca sú náučným chodníkom odkryté aj tufové a komínové brekcie, ktoré sú pozostatkami pôvodnej výplne diatrémy (sopúcha) maarovej štruktúry. Takmer vertikálny styk neku s okolitými pieskovcami je odkrytý v malom umelom odkryve na juhovýchodnom svahu nad náučným chodníkom. Čadičový vodopád s mierne ohnutými, pomerne tenkými päť- až šesťbokými stĺpmi hrubými 15-20 cm reprezentuje unikátny odkryv veľkej náučnej hodnoty, známy aj v zahraničí. Vek bazaltu bol rádiometricky stanovený na 4,06 ± 0,06, resp. 4,08 ± 0,03 mil. rokov (Balogh a kol. 1994). Z bazaltu Šomošky popísali aj niekoľko minerálov, ako chabazit (Zepharovich 1859, Tóth 1882, Hintze 1915), phylipsit (Kalecsinszky 1889), aragonit (Mauritz a Vendl 1942) amfibol (Leonhard 1843), olivín a augit (Mauritz 1910).

V súčasnosti je na hradný vrch vybudovaný náučný chodník s 8 zastávkami. Chodník je sústavne udržiavaný. Hrad je zakonzervovaný od roku 1972 a je prístupný pre návštevníkov. Hrad je postavený z netradičných bazaltových stĺpov, je na Slovensku skutočnou raritou a jeho malebnosť ho radí medzi naše najkrajšie hrady .

Stupeň ochrany: Národná prírodná rezervácia (stupeň ochrany 5), Hrad v zozname NKP

Kapcsolódó