Náučný chodník Felsőtárkány – Vár-hegy

9

Felhívjuk a figyelmét

Náučný chodník Felsőtárkány – Vár-hegy

Náučný chodník vychádza z environmentálneho strediska „Západná brána“ a smeruje na hrebeň vrchu Vár-hegy. Od začiatku tiesňavy Kő-köz je dĺžka trasy tam a späť 10 km a prechádzka náučným chodníkom si vyžaduje 4-5 hodín. Náučný chodník nás oboznámi s rôznymi geologickými javmi (dolomitovým kameňolomom, rádiolaritovými bralami), lesnými porastami (hrabová dubina, submontánna bučina, nevápencová dubina a lipový sutinový les) a ich biotopmi a s pevnosťou kyjatickej kultúry z neskorej doby bronzovej.

Jegyvásárlás
Dĺžka: 10,79 km
Čas trasy: 3:40:00
Kvalita povrchu: Iný: 50% (5,4 km); Nečistota: 33% (3,56 km); Kladivko: 2% (215,88 m); Skalnatý: 15% (1,62 km); Asfalt: 1% (107,94 m)
Celkovo vzostupne: 959 m
Celkovo zostupne: 831 m
GPX letöltés KML letöltés

Kapcsolódó

Náučný chodník Szomolya – Kaptárkő

Náučný chodník Szomolya – Kaptárkő

24.01.2020 14:09

Náučný chodník vychádza z centra obce Szomolya a smeruje na západ, k chránenému územiu Szomolyai Kaptárkövek, ktoré vyhlásili v roku 1960 na ploche 30,9 ha na ochranu zvláštnych „úľových“ skál. Na západnom svahu kopca Vén-hegy sa nachádza osem väčších ryolitových brál a kužeľovitých skál, do ktorých sú zahĺbené plytké priehlbinky, tzv. úľové dutiny. Takéto priehlbiny sú známe z viacerých lokalít, predmetná lokalita s počtom 117 dutín je však z nich najväčšia. Ku skalám a k ich záhadným priehlbinkám sa viažu početné povesti, dohady i vedecké predpoklady, z ktorých je najznámejší, že v priehlbinách boli umiestnené úle pre včely. Pôvodné rastlinstvo územia tvorili cerové dubiny s dubom plstnatým a javorom tatárskym.

Tovább olvasom
Geologický náučný chodník Parádfürdő – Ilona-völgy

Geologický náučný chodník Parádfürdő – Ilona-völgy

20.12.2018 11:34

Geologický náučný chodník Parádfürdő – Ilona-völgy

Náučný chodník vybudovaný v dĺžke 6,5 km v doline potoka Ilona nám predstaví geologické hodnoty a pamiatky po ťažbe rudy vo Východnej Matre. Dolinou Ilona prebieha rozhranie medzi eocénno-miocénnymi sopečnými horninami (s rudnými žilami stratovulkánu) a oligocénnymi morskými usadeninami. Na zastávkach chodníka sa môžeme oboznámiť so štôlňou Etelka, ktorú dal otvoriť barón Orczy v roku 1780, s liadkovou ťažbou, prameňom šťavice Szent István, s andezitovými žilami v miocénnych pieskovcoch a ryolitových tufoch zvaných „čertove hrádze“ a s 8-10 m vysokým vodopádom na andezitovej stene.

Tovább olvasom