​Kostná dolina

2

Kostná dolina pri Hajnáčke je výmoľovým jarkom, ktorý odkryl prevažnú časť paleontologického materiálu pliocénneho kráterového jazera maarovej sopky. Stala sa známou začiatkom druhej polovice 19. storočia, keď miestny zemepán E. Ebeczky poslal prvé nálezy cicavcov do budapeštianskeho a viedenského múzea. Nálezisko prvýkrát preskúmal J. Szabó (1861). F. Kubinyi (1863) spomenul, že mastodontie kly boli natoľko zachované, že z nich vyrábali gombíky. J. Krenner (1867) opísal z tohto územia Tapirus priscus, zuby bobra Castor ebeczkyi a H. Meyer (1867) Tapirus hungaricus. Th. Fuchs (1879) spresnil určenie dovtedajších nálezov mastodontov na Mastodon arvernensis a Mastodon borsoni. Zaujímavý je postreh F. Schafarzika (1899), že fosílie sa zachovali v sedimentoch pliocénneho jazera, čo platí doteraz. Zo zvetraného bazaltového úlomku Kostnej doliny Gy. Szádeczky (1899) popisuje aj 7 mm dlhý korund. T. Kormos (1917) rozpoznal, že fosílie sa dostali na súčasné miesto preplavením, medzi inými popísal Rhinoceros cf. leptorhinus, Cervus (Axis) cf. pardinensis, Capreolus sp. a v roku 1934 medveďa pandu Parailurus hungaricus. V rokoch 1955-1957 O. Fejfar zo 7 sond zozbieral vyše 200 kg paleontologického materiálu. Získané poznatky publikoval viackrát a zhrnul v monografii z roku 1964. Pre vedu po prvýkrát opísal hlodavce Mimomys hajnackensis a Mimomys hintoni, ale mimoriadne hodnotné boli aj nálezy Trogontherium minus, Prospalax priscus, Crocuta perrieri a zuby opice z čeľade Cercopithecidae. Z ďalších nálezov cicavcov možno spomenúť Hypolagus brachygnathus, Pliopetaurista pliocaenica, Castor fiber ssp., Ursidae gen. et sp., Baranomys loczyi, Mimomys (M.) hassiacus, M. (Cseria) stehlini, Ungaromys sp., Lutra cf. bravardi, Talpa cf. minor, T. fossilis, Desmana nehringi, Deinsdorfia hibbardi, Petenyia hungarica, Beremendia fissidens, Blarinoides mariae, Sus minor, Muntiacus sp., Cervus perrieri, C. pardinensis, Croizetoceros ramosus, Capreolus sp. a Dicerorhinus jeanvireti. O. Fejfar a kol. (1990) opísali odtiaľto aj fosílie rýb Scardinus erythrophthalmus, Tinca furcata, Esox sp. a cf. Parasilurus sp., ďalej obojživelníky Pliobatrachus sp., Bufo bufo, Rana cf. temporaria, R. cf. arvalis a R. cf. ex gr. dalmatinalatastei, plazy Emys orbicularis, Chelydra aff. decheny a vtáka Mergus sp. Z lokality Kostná dolina sú známe aj odtlačky rastlín, ktoré spracoval V. Sitár a kol. (1989). Vyskytuje sa tu Pteris palaeoaurita, cf. Ginkgo adiantoides, Torreya fejfari, Picea sp., Salix sp., cf. Alnus sp., Betula sp., Carpinus grandis, cf. Pterocarya sp., Quercus ex gr. roburoides, Ulmus brauni, Zelkova zelkovifolia, Vitis cf. teutonica, Acer integerrimum, Acer sp., Tilia cf. platyphyllos a Buxus pliocaenica. Z laminovaných ílov z blokov pochádza aj peľ, spóry a riasy Peridiniopsis borelinense, Selenopempyx sp., Halodinium sp., Leiosphaera sp. a Cyclopsiella sp. (Vass a kol. 2000). Naposledy tu realizoval paleontologický výskum M. Sabol a kol. (2004). V paleontologickom materiáli Kostnej doliny sa na základe vyššie uvedených výskumov vyskytujú prvky akvatické a semiakvatické, druhy žijúce v pralesoch, ale aj na otvorených priestranstvách, poukazujúce na teplé, humídne pralesovité podmienky. Ich vek je vrchný pliocén, predpokladá sa na 3,3 mil. rokov (Vass a kol. 2000). Nálezisko reprezentuje typovú lokalitu zóny MN 16a cicavcov európskeho neogénu (Fejfar a kol. 1998).

V súčasnosti je prístupná len počiatočná časť lokality, prevažná časť výmoľového jarku je zarastená agátmi. Nálezy kostí sa nachádzajú v rôznych múzeách (prevažne v Budapešti, Viedni a v Rimavskej Sobote). V minulosti jarok využívali na miestne uskladňovanie odpadu.

Stupeň ochrany: Národná prírodná pamiatka (stupeň 5).

Kapcsolódó